"Mladosť nie je obdobie života ale duševný stav"

Spoločenské aspekty digitálnych technológií

Sobota je príma deň, pracovný týždeň zabudnutý a pondelok ďaleko. To je ten správny čas na digitálne technológie. Ešte mám nejaký rest z domácich úloh na DVUi, tak to teraz napravím. Témy vyhľadávania na internete, sledovanie správania sa jeho používateľov alebo aj zhromažďovanie údajov o nich sú veľmi široké. Koľko ľudí toľko chutí, jeden svojou anonymitou aj sám seba oklame a druhý vytára celému svetu aj to kedy chodí na záchod. Nuž sme rôzni a iní už asi nebudeme. Občas nám vadí čo všetko o nás Google vie a predsa stále viac používame jeho aplikácie. Prečo? Skúsila som sa zamyslieť...
Už od nepamäti sa ľudia vzdávajú svojej nezávislosti. Pradávny lovec sa podriaďoval hierarchii v skupine, pretože sám by mamuta nikdy neulovil. Pastier sa prispôsobil potrebám svojho stáda aby ho uživilo. Vojak poslušne plní príkazy nadriadených, zamestnanec zamestnávateľa, podnikateľ plní želania zákazníkov, dieťa poslúcha svojich rodičov a rodičia seba navzájom. Všetci sa vzájomne prispôsobujeme a dobrovoľne zriekame časti svojej nezávislosti. A akokoľvek nad tým uvažujem je to naozaj dobrovoľné. Predsa nikto z nás to nemusí. Stačí aby lovec lovil sám, vojak sám bojoval, zamestnanec si sám na seba zarobil... Absurdné? Asi. Ale tú možnosť výberu naozaj máme. Prečo sa teda tak často vzdávame svojej slobody? Za cenu výhod, ktoré tým získame. I keď každý z nás pokladá za výhodné čosi iné, všetci chceme byť lepší, silnejší, bohatší, chceme niečo vybudovať, vytvoriť a zanechať tu posebe "nezmazateľnú" stopu. Preto sa organizujeme do stále väčších a zložitejších skupín. Vymysleli sme počítače, pospájali ich do sietí. Už nám nestačí byť členom rodiny, národa, štátu či nebodaj únie. Túžime po ešte väčších výhodách, ešte väčšej skupine aby nám umožnila ešte viac ovplyvňovať náš svet. Dobrovoľne sa podriaďujeme novým pravidlám. Sadáme si za internet, ktorý sme za tým účelom vytvorili, stávame sa členmi ešte väčšej komunity, ktorá nám ponúka ďalšie možnosti sebarealizácie a poslušne pritom odovzdávame časť svojej nezávislosti na oltár napríklad Googlu, Microsoftu či Facebooku. Môžme síce vášnivo debatovať o rozsahu či nutnosti tejto obety, nič to však nemení na tom, že ju skôr alebo neskôr podstúpime, pretože ju vymieňame za účasť na pretváraní tohto sveta, pretože chceme byť lepší, silnejší a potrebujeme sa sebarealizovať.

zverejnil Viera Chlebinová @ 12:15