Keď sa informatik zobudí uprostred noci
Koniec týždňa býva rôzny. Ten môj bol netypický. Namiesto pokojného piatkového odpoludnia pri kávičke s priateľmi som si posedela celé poobedie až do večera za počítačmi, aj keď našťastie tiež s priateľmi. A musím sa pochváliť, naozaj dobrými. Zvládli sme ten raketový nástup programovania v Imagine fakt dobre. Korytnačka poslúchala, aj keď teda nie vždy na prvý pokus. A na dôvažok ešte som aj dostala darček k meninám. No povážte, také uhlíky do vŕtačky. Veď to by som si sama nikdy nedokázala vymyslieť. Skrátka príma piatok. Čo ma neteší, je inštalácia potrebného softvéru do môjho notebooku ktorá ma čaká. Dva roky dennodennej práce, úprav systému a sústavného pridávania akýchsi "prepotrebných" programov už na ňom zanechal svoje nezmazateľné stopy. Každým dňom je pomalší a keďže objem údajov, ktoré nesmiem vymazať sa neustále zvyšuje, zvyšuje sa aj moja nechuť k čisteniu registrov a reinštalácii systému. Predsa asi len skúsim počkať na nový notebook, ktorý nám šéfstvo projektu DVUi sľúbilo. Nuž čo, štyri ďalšie vyučovacie hodiny štúdia na Žilinskej univerzite patria už minulosti a materiálne zabezpečenie nás, študujúcich, budúcnosti.A ako je to s tým v noci zobudeným informatikom? Už je sobota, ešte iba pár hodín, za oknom tma čo sa dá krájať a ja okolo štvrtej sadám k monitoru a čítam blogy svojich žiakov. Všetky sú celkom fajn, myslím, že študenti prvého ročníka sa mi tento rok vydarili. Akurát neviem prečo mi nešlo otvoriť Monikin príspevok s komentárom. Ale aj to sa časom spraví. A keďže spánok stále neprichádza, píšem o tom všetkom aspoň takýto príspevok...

0 komentárov:
Zverejnenie komentára
Prihlásiť na odber Zverejniť komentáre [Atom]
<< Domov