Spoločenské aspekty digitálnych technológií
Sobota je príma deň, pracovný týždeň zabudnutý a pondelok ďaleko. To je ten správny čas na digitálne technológie. Ešte mám nejaký rest z domácich úloh na DVUi, tak to teraz napravím. Témy vyhľadávania na internete, sledovanie správania sa jeho používateľov alebo aj zhromažďovanie údajov o nich sú veľmi široké. Koľko ľudí toľko chutí, jeden svojou anonymitou aj sám seba oklame a druhý vytára celému svetu aj to kedy chodí na záchod. Nuž sme rôzni a iní už asi nebudeme. Občas nám vadí čo všetko o nás Google vie a predsa stále viac používame jeho aplikácie. Prečo? Skúsila som sa zamyslieť...
Už od nepamäti sa ľudia vzdávajú svojej nezávislosti. Pradávny lovec sa podriaďoval hierarchii v skupine, pretože sám by mamuta nikdy neulovil. Pastier sa prispôsobil potrebám svojho stáda aby ho uživilo. Vojak poslušne plní príkazy nadriadených, zamestnanec zamestnávateľa, podnikateľ plní želania zákazníkov, dieťa poslúcha svojich rodičov a rodičia seba navzájom. Všetci sa vzájomne prispôsobujeme a dobrovoľne zriekame časti svojej nezávislosti. A akokoľvek nad tým uvažujem je to naozaj dobrovoľné. Predsa nikto z nás to nemusí. Stačí aby lovec lovil sám, vojak sám bojoval, zamestnanec si sám na seba zarobil... Absurdné? Asi. Ale tú možnosť výberu naozaj máme. Prečo sa teda tak často vzdávame svojej slobody? Za cenu výhod, ktoré tým získame. I keď každý z nás pokladá za výhodné čosi iné, všetci chceme byť lepší, silnejší, bohatší, chceme niečo vybudovať, vytvoriť a zanechať tu posebe "nezmazateľnú" stopu. Preto sa organizujeme do stále väčších a zložitejších skupín. Vymysleli sme počítače, pospájali ich do sietí. Už nám nestačí byť členom rodiny, národa, štátu či nebodaj únie. Túžime po ešte väčších výhodách, ešte väčšej skupine aby nám umožnila ešte viac ovplyvňovať náš svet. Dobrovoľne sa podriaďujeme novým pravidlám. Sadáme si za internet, ktorý sme za tým účelom vytvorili, stávame sa členmi ešte väčšej komunity, ktorá nám ponúka ďalšie možnosti sebarealizácie a poslušne pritom odovzdávame časť svojej nezávislosti na oltár napríklad Googlu, Microsoftu či Facebooku. Môžme síce vášnivo debatovať o rozsahu či nutnosti tejto obety, nič to však nemení na tom, že ju skôr alebo neskôr podstúpime, pretože ju vymieňame za účasť na pretváraní tohto sveta, pretože chceme byť lepší, silnejší a potrebujeme sa sebarealizovať.
Keď sa informatik zobudí uprostred noci
Koniec týždňa býva rôzny. Ten môj bol netypický. Namiesto pokojného piatkového odpoludnia pri kávičke s priateľmi som si posedela celé poobedie až do večera za počítačmi, aj keď našťastie tiež s priateľmi. A musím sa pochváliť, naozaj dobrými. Zvládli sme ten raketový nástup programovania v Imagine fakt dobre. Korytnačka poslúchala, aj keď teda nie vždy na prvý pokus. A na dôvažok ešte som aj dostala darček k meninám. No povážte, také uhlíky do vŕtačky. Veď to by som si sama nikdy nedokázala vymyslieť. Skrátka príma piatok. Čo ma neteší, je inštalácia potrebného softvéru do môjho notebooku ktorá ma čaká. Dva roky dennodennej práce, úprav systému a sústavného pridávania akýchsi "prepotrebných" programov už na ňom zanechal svoje nezmazateľné stopy. Každým dňom je pomalší a keďže objem údajov, ktoré nesmiem vymazať sa neustále zvyšuje, zvyšuje sa aj moja nechuť k čisteniu registrov a reinštalácii systému. Predsa asi len skúsim počkať na nový notebook, ktorý nám šéfstvo projektu DVUi sľúbilo. Nuž čo, štyri ďalšie vyučovacie hodiny štúdia na Žilinskej univerzite patria už minulosti a materiálne zabezpečenie nás, študujúcich, budúcnosti.
A ako je to s tým v noci zobudeným informatikom? Už je sobota, ešte iba pár hodín, za oknom tma čo sa dá krájať a ja okolo štvrtej sadám k monitoru a čítam blogy svojich žiakov. Všetky sú celkom fajn, myslím, že študenti prvého ročníka sa mi tento rok vydarili. Akurát neviem prečo mi nešlo otvoriť Monikin príspevok s komentárom. Ale aj to sa časom spraví. A keďže spánok stále neprichádza, píšem o tom všetkom aspoň takýto príspevok...
Ak je učiteľ spokojný sám so sebou, je načase odísť do dôchodku
Neodmysliteľnou súčasťou učiteľskej práce je neustále zvyšovanie kvalifikácie a získavanie nových vedomostí. V predmete informatika denne vznikajú nové výzvy na ktoré musí súčasná škola a teda aj učiteľ reagovať. Je vlastne povinnosťou učiteľa sa so všetkými novými poznatkami oboznámiť. Používanie IKT vo vyučovaní výrazne motivačne pôsobí na mladých ľudí. Žiaci tak vnímajú vyučovací proces pozitívne a taký, ktorý sa prispôsobuje im a ich potrebám a záujmom. Myslím, že práve to výrazne stiera "generačné rozdiely" medzi učiteľmi a ich žiakmi a robí školu "školou pre žiakov". Okrem toho vnáša do vyučovania nenásilne také množstvo nového obsahu, ktoré by bez použitia IKT bolo jednoducho nedosiahnuteľné vzhľadom na rozsah, odbornosť a časové obmedzenia vyučovania. IKT samotným učiteľom ponúka omnoho viac možností aj pri plánovaní organizácie a foriem vyučovania.
Ja svoje vyučovanie informatiky chápem ako "otváranie dverí do nových svetov". Dôraz kladiem na osvojovanie si zručností praktickou prácou s IKT. Mojim cieľom je zlepšovať a prehlbovať orientačné schopnosti žiakov v práci s technikou tak, aby si sami hľadali a nachádzali ciele svojho učenia sa, aby vyučovacie hodiny informatiky neboli pre nich hodinami na ktorých získajú "len" nové vedomosti, ale aby to boli hodiny na ktorých sa naučia akým spôsobom ďalšie nové vedomosti v budúcnosti môžu pre svoj osobný rozvoj a rast získať. Túto myšlienku dokonca chápem ako základný a aj najvšeobecnejší význam predmetu informatika vo vzdelávaní či už na základnej alebo strednej škole. Predpokladám, že nový obsah, ktorý svojim ďalším vzdelávaním v projekte DVUI získam mi pomôže ešte lepšie a odbornejšie odhadnúť, ktoré zručnosti a schopnosti svojich žiakov a akým smerom mám v rámci vyučovania rozvíjať tak, aby boli do svojho budúceho profesného ale i osobného života čo najlepšie pripravení. Aby im IKT pomáhali na ich ceste životom, v ich budúcej práci i celoživotnom vzdelávaní sa. Aby chápali aj obsah svojho vzdelávania v neustálom vývoji tak isto ako sa neustále budú meniť a vyvíjať aj samotné prostriedky IKT, aby sa im dokázali neustále prispôsobovať, zabúdať na staré, objavovať nové, pretože ako sa hovorí : "Zmena je život".
Namiesto úvodu
Keďže o konečnom zameraní tohto blogu ešte stále nemám jasno, ponúkam len tak na pousmiatie tri múdre konštatovania :
1./ Zanechať alkohol je vec dobrá... oveľa horšie však je, keď sa nepamätáš kde.
2./ Keď po dvoch sychravých, daždivých dňoch sa zobudíš na krásne slnkom zaliate ráno, je stopercentne pondelok.
3./ V mojom byte som si dal spraviť strešné okno. Tí, čo bývajú nado mnou sa dosť nahnevali.
